V roku 2002 bol majetok Výskumného ústavu zváračského privatizovaný Priemyselným inštitútom SR. V tomto článku sa ale nechcem venovať odhaľovaniu absurdnosti tejto privatizácie štátneho ústavu aj s rozsiahlymi lukratívnymi pozemkami za 20 miliónov korún, zaplatených z účtov samotného Výskumného ústavu zváračského alebo množstvám rôznych darovacích zmlúv. Chcem poukázať na to, kto dnes naozaj ovláda majetok bývalého Výskumného ústavu zváračského a čo to môže znamenať pre jedného z nájomcov, konkrétne pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Od roku 2014 podľa registrov ovláda majetok Výskumného ústavu zváračského cez svoju spoločnosť Fundamental Solutions Holding Vladimír Brodňan a od 09.08.2017 je zapísaný v registri partnerov verejného sektora ako jediný konečný užívateľ výhod združenia Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR.
Kto je vlastne Vladimír Brodňan?
Vladimír Brodňan pôsobil v predstavenstvách alebo dozorných radách spoločností skupiny Penta. Okrem iných pôsobil aj v spoločnostiach Penty, ktoré sa podieľali napríklad na privatizácii Paroplynového cyklu Bratislava – PPC, a za ktorý nakoniec ešte musela Bratislavská teplárenská a.s. minulý rok zaplatiť 30 miliónov EUR Pente. Taktiež bol predsedom predstavenstva spoločnosti WFGD, a.s. (2004–2005), ktorej vlastníkom bola cyperská spoločnosť PENTA INVESTMENTS LIMITED a ktorá sa v roku 2005 premenovala na Penta Investments, a.s.. Spoločnosť Vladimíra Brodňana Fundamental Solutions Holding, cez ktorú ovláda majetok Výskumného ústavu zváračského bola pôvodne registrovaná na adrese Križkova 9, kde mal v tej dobe trvalý pobyt uvedený aj známy oligarcha Jaroslav Haščák. Ing. Vladimír Brodňan má dnes trvalý pobyt v uzatvorenom areály Na Holom vrchu v Záhorskej Bystrici a jeho susedom sú okrem bratov Haščákovcov aj ostatný spoluvlastníci Penty.
Ing. Vladimír Brodňan nie je obyčajný podnikateľ a manažér, je to človek, v ktorom má Jaroslav Haščák obrovskú dôveru.
Dňa 06.02.2018 prešiel bývalý vysoký manažér Penty Luboš Lopatka, do spoločnosti Výskumný ústav zváračský, a.s. ako člen predstavenstva. Táto akciovka však nemá od roku 2016 žiaden obrat a ani majetok. Ten je sústredený iba v záujmovom združení Výskumný ústav zváračský, ktorý ovláda práve Brodňan – Penta. Luboš Lopatka ihneď po svojom nástupe na túto funkciu poskytol rozhovor pre Denník N, citujem: „……Z Penty odišiel vlani na jar nečakane, po spore s medzinárodným šéfom zdravotníckej divízie Penty Attilom Véghom, a po čase prijal ponuku Jána Sabola robiť pre Výskumný ústav zváračský, keď odmietol aj finančne a statusovo lukratívnejšie ponuky. Tvrdí však, že na jeho rozhodnutí už nikdy nerobiť pre štát sa nič nemení. Vysvetľuje, že by si mohol dovoliť to robiť aj zadarmo, ale nemá význam robiť niečo, čo nejaký politický nominant skôr či neskôr znova pokazí…“
Vo Verifikačnom dokumente v registri partnerov verejného sektora je uvedené, že užívateľom konečných výhod zo združenia Výskumného ústavu zváračského bol až do 15.07.2019 cez svoje spoločnosti Bakersfield a Fundamental Solutions Holding len Ing. Vladimír Brodňan.
Tu sa dostávame k prvej otázke ako a prečo podnikateľ Ján Sabol urobil ponuka pre Luboša Lopatku v roku 2017 keď podľa registrov nemal s Výskumným ústavom zváračským nič spoločné? Ján Sabol získal oficiálne vplyv na Výskumný ústav zváračský až v roku 2019 a bol zapísaný ako druhý konečný užívateľ výhod dňa 15.07.2019.
O mesiac na to, v auguste 2019, padlo rozhodnutie, že Ministerstvo spravodlivosti sa nakoniec presťahuje do areálu Výskumného ústavu zváračského na Račianskej ulici v Bratislave, ktorému šéfoval bývalý vysoký manažér Penty Ľuboš Lopatka a jedným z konečných užívateľov výhod bol Vladimír Brodňan, blízky spolupracovník Jaroslava Haščáka – niekto môže pozíciu Vladimíra Brodňana nazvať ako biely kôň Haščáka. Minister Gábor Gál si vybral priestor areálu Výskumného ústavu zváračského po tom, čo v odmietol dve najlepšie ponuky od známych finančných skupín J&T a Penty, podľa neho pre ich "nie najlepšiu povesť“. Ministerstvo spravodlivosti bude údajne platiť za nájom 1,42 milióna eur za rok, a potom chce budovu aj kúpiť. Na vyriešenie otázky nového sídla má dokopy 21 miliónov eur. Štát tak za roky niekoľkonásobne stratí a podľa všetkého Penta niekoľkonásobne zarobí. To však nie je jediným negatívom.
Druhým negatívom je zistenie, že zápisy v registri partnerov verejného sektora nemusia odrážať skutočnosť a v pozadí zapísaných spoločností nakoniec stoja úplne iné osoby. Najväčším problémom je bezpečnostné riziko, na ktoré upozornil už aj bývalý minister Gál, keď odmietol priamu ponuku Penty na prenájom priestorov pre jeho ministerstvo.
Penta má so štátom a nielen s ním mnoho súdnych sporov v hodnote niekoľko stoviek miliónov EUR a dnes má v rukách nástroj na vydieranie Ministerstva spravodlivosti, ktoré sídli v „jej“ budove.
Nakoniec upriamim pozornosť na slová Luboša Lopatku „už nikdy nerobiť pre ŠTÁT“. Ako napokon vidíme, keď sa to hodí pre pána Haščáka, tak Lopatka, ako ďalší biely kôň Penty dnes šéfuje MH Manažmentu a rozhoduje o majetku štátu a dosadzuje do štátnych spoločností ďalších manažérov z Penty …