15. 3. 2019

Haščák z Penty sa pokúsil zmenšiť silu Kočnerových slov, neskočme mu na to

Šéf Penty hovorí, že Kočnera ani len nepodozrieval. Rostasova agresivita sa bude stupňovať, kým ho nezavrú. Ministerstvo zahraničia hovorí, že Danko je nebezpečný ignorant.

Šéf Penty hovorí, že Kočnera ani len nepodozrieval

Keď poslal hovorca Penty vo štvrtok večer reakciu Jaroslava Haščáka na zverejnenú komunikáciu medzi ním a Mariánom Kočnerom, bolo z nej cítiť paniku. Stálo v nej, že ak je aj správa pravdivá, tak nemá žiadnu súvislosť s aktivitami Kočnera okolo Jána Kuciaka a že Haščák vylučuje, že by sa niekedy bavil s Kočnerom o Kuciakovi.

Po tomto vyhlásení Haščáka zostalo vo vzduchu visieť viacero pochybností a otázok, najmä však tá, čo mal Kočner na mysli, keď písal Haščákovi, že „pracuje na odj…ní čuráka“, keď to aj nebola vražda novinára.

Na druhý pokus. Do rána muselo byť všetkým v Pente jasné, že obrovský problém, ktorý prišiel so zverejnením esemesiek, sa Haščákovým večerným vyjadrením nezmenšil ani o milimeter a že ho budú musieť riešiť precíznejšie. Na obed tak už posielali nové stanovisko spolumajiteľa Penty. Rozhodne si dali viac záležať na posolstve aj na copywritingu.

Haščák v ňom oveľa zreteľnejšie hovorí, že sa s Kočnerom nebavil o fyzickej likvidácii nielen Kuciaka, ale nikoho iného:

„Bez ohľadu na použité výrazové prostriedky môžem vylúčiť, že by sa týkala fyzickej likvidácie osôb či príprav úkladnej vraždy, alebo páchania inej trestnej činnosti.“

Okrem toho Haščák tvrdí, že nevedel, že Kočner pripravuje úkladnú vraždu, ani ho z toho nepodozrieval a súvis medzi Kočnerom a vraždou nevidel ani vo februári, keď k vražde došlo. Tým vysvetľuje, že nemal dôvod ísť na políciu:

„Nemal som žiadne informácie či vedomosti, ktoré by mohli byť nápomocné orgánom činným v trestnom konaní.“

Povieme si, keď sa stretneme. Toľko Jaroslav Haščák k dištancovaniu sa od vraždy, čo bola kostra jeho piatkového stanoviska. Okrem toho však pribalil aj veľký kus marketingu, keď sa pokúsil odtiahnuť od samotného Kočnera.

„Bol známy aj tým, že často rôznym ľuďom na trhu posielal správy. Bol to spôsob, ktorým sa snažil udržiavať kontakt, ich obsah však často býval bezvýznamný.“

Toto je kľúčová pasáž Haščákovho vyhlásenia. Snaží sa presvedčiť, že šéf Penty vlastne nebral Kočnera vážne a keď mu odpísal, že „povieme si, keď budeme spolu“, tak to bol len konverzačný únikový manéver pred dotieravým namyslencom. Tento dojem Haščák podporuje aj tvrdením, že:

„S Marianom Kočnerom som mal sporadický vzťah, stretávali sme sa nepravidelne, niekoľkokrát do roka. Nikdy sme spolu nepodnikali.“

Čo bude ďalej. Pripomeňme, že esemesky medzi Haščákom a Kočnerom sú podľa informácií Markízy vo vyšetrovacom spise medzi dôkazovým materiálom proti Kočnerovi, čiže ich získali a vyhodnotili ako dôležité samotní vyšetrovatelia. Ani tak však nemôžeme zmysel tejto komunikácie zúžiť len na tú jednu možnosť, že bol Haščák nejako namočený s Kočnerom do prípravy vraždy. Bez kontextu vieme príliš málo a musíme mať na pamäti dôležitý fakt, že polícia zatiaľ nijako nevybehla na Haščáka.

Môžeme si však byť celkom istí v tom, že pre Haščáka predstavuje verejné pranierovanie jeho vzťahu s Kočnerom veľký problém aj bez jeho spájania s vraždou. A svojou čerstvou marketingovou hrou, že Kočner bol pre neho len nepodstatným veľkohubým grázlom, Penta podceňuje čitateľov.

Takto pred rokom by im to ešte možno prešlo. Aj novinári vtedy len ťažko prijímali predstavu, že by mal byť vrahom práve Kočner, a to napriek tomu, že sa Kuciakovi priamo vyhrážal. Ak však niekto mohol a mal mať presnejší odhad o Kočnerových skutočných schopnostiach a mantineloch, boli to jeho partneri v biznise. Vrátane Penty.

Aj keď dnes ešte nevieme, kam táto vetva vyšetrovateľov povedie, rozhodne by sme sa nemali uspokojovať s vysvetleniami Penty. Práve naopak – dúfajme, že bez ohľadu na spojitosť Haščáka s prípravou vraždy sa raz dozvieme čo najviac o tom, ako spolu Penta a Kočner podnikali.

Rostasova agresivita sa bude stupňovať, kým ho nezavrú

Konšpiračný web Zem a vek publikoval tesne pred volebným moratóriom výzvu na „zomknutie sa normálnych ľudí, aby v sobotu porazili neslušné zlo“. Výzva sa šírila spolu s fotografiou Zuzany Čaputovej, na ktorej bola zobrazená z profilu, nie však vo svojej skutočnej podobe, ale s nosom upraveným vo fotošope tak, aby evokoval židovský pôvod.

Vydavateľ webu Tibor Rostas po kontakte s Denníkom N, ktorému originálna fotografia patrila, opäť raz dosiahol želaný efekt. Zmanipulovanú fotku síce stiahol a vymenil za „bežnú“ fotografiu z TASR, to však už jeho výzva mala vrchol návštevnosti za sebou. Niekoľkonásobne prekročila priemerné čísla článkov Zem a vek a pritiahla pozornosť aj k samotnému Rostasovi.

Typická náckovská zbabelosť. Tibor Rostas je už viac ako rok stíhaný práve za antisemitizmus vo svojom článku o „židovskom kline medzi Slovanmi“. Zrejme aj preto teraz rýchlo zareagoval a okrem stiahnutia fotky sa pokúsil vyviniť, ako sa len dá.

Denníku N odpísal, že on len použil fotografiu, „ktorá už dávnejšie kolovala po internete“ a že oni sami by sa nikdy neznížili k upravovaniu niečej tváre. Najabsurdnejšia časť jeho stanoviska je však tá, kde hovorí, že nikto z nich nepoznal tvár Zuzany Čaputovej, a preto zverejnili jej zdeformovanú fotku.

Ešte raz: celé Slovensko videlo, že ten orlí nos je prirobený, celé Slovensko vedelo, prečo je tak prirobený, ale Tibor Rostas, ozbrojený občan obvinený z antisemitizmu, hovorí, že on si to nevšimol a že to bola náhoda, že do článku proti Čaputovej šlohol práve túto fotografiu. To je ako keď sa fašistickí kotlebovci tvária, že nevedeli, čo znamená 1488, alebo keď parlamentný nácek Mizík zabudol ovládať počítač hneď, ako za ním prišli policajti.

Dépeháčkari nestačia. Vlna antisemitizmu nie je len predvolebný fenomén a nielen na Slovensku, to však neznamená, že by sme ju mohli zľahčovať, práve naopak. U nás na nej surfujú Fico (so Sorosom) i šéf poslaneckého výboru pre európske záležitosti a je to vlastne jedna z hlavných tém takmer všetkých „alternatívnych“ strán a médií. Problém je, že čím väčší sú antisemiti zbabelci, tým ľahšie sa im darí unikať pred trestom.

O to dôslednejšie by mali polícia a prokuratúra striehnuť na momenty, keď to náckom „ujde“ za hranicu bežných náznakov, z ktorých sa dokážu počas vyšetrovania vyplakať. A to je prípad zmanipulovanej fotky na Zem a vek. Tibor Rostas na svojom webe šíri antisemitizmus, trestná sadzba: jeden až tri roky.

My ostatní síce nie sme vyšetrovateľmi ani sudcami, to však neznamená, že sme bezbranní. Môžeme napríklad Adele Banášovej pripomínať, ako raz Zem a vek povýšila na normálne médium, a môžeme obchádzať Kaufland, ktorý ešte stále drží na pultoch nenávistný magazín.

Aj ministerstvo zahraničia hovorí, že Danko je nebezpečný ignorant

Andrejom Dankom vyvolaný spor o postoj Slovenska k rokovaniam s USA o obrannej spolupráci dosiahol v piatok najvyššiu intenzitu, aká je ešte vôbec možná bez toho, aby sa tasili predčasné voľby a iné podobné zbrane.

V piatok najprv ministerstvo zahraničia na svojom facebooku napísalo o Dankovi, že koná z nevedomosti, čo je slušné vyjadrenie pre slovo ignorant. Podvečer to potom minister Miroslav Lajčák vystupňoval, keď vyhlásil, že Andrej Danko koná proti záujmom Slovenska, čím diplomaticky oznámil, že je ešte aj nebezpečný.

Danko versus Lajčák. Miroslav Lajčák síce nevyužil príležitosť ukázať Dankovi, o koľko dokáže byť presvedčivejší vo voľbách, no v tejto kauze má jasne navrch. Pochopiteľne, pretože pre Andreja Danka je obranná spolupráca s USA len zástupným problémom a v skutočnosti naháňa stratené percentá. Vie, že klame, a preto naschvál používa rôzne nejasné formulácie a argumenty.

Naopak, Lajčák si môže dovoliť byť presný. V piatok technicky vysvetlil, že o rokovania s USA ho požiadalo samo ministerstvo obrany, že nejde o žiadne pozývanie amerických vojsk, lebo by to bolo v rozpore s ústavou a že zatiaľ ani neexistuje žiadna dohoda, ktorá by sa dala zverejniť. Tým prefackal Dankovo táranie o procese rokovaní.

Dôležitejšie však bolo, keď Lajčák pripomenul, že rokovania s USA sú len uskutočňovaním vládneho programu, ktorý aj Dankova strana schválila v parlamente na začiatku tohto volebného obdobia. A že keď má Danko niečo proti nim, tak to v skutočnosti nie je útok na ministra zahraničia, ale útok na zahraničnopolitické smerovanie Slovenska a na naše ukotvenie v euroatlantických štruktúrach.

Danko nevie, koho sa má báť. Premiér Peter Pellegrini síce tento týždeň „zaujal stanovisko“, v ktorom sa na svoje pomery celkom jasne postavil na stranu ministra zahraničia, ale po piatkovom vyostrení konfliktu to už nemusí stačiť. Andrej Danko nie je súperom pre Lajčáka a ani pre Pellegriniho. Technicky vzaté by mohol predseda vlády patrične usmerniť ministra obrany, vláda však nie je firma. Rozhodnutie bude musieť byť politické a na úrovni koalície.

Dá sa pochopiť, že Fico mlčí, keď je pár dní pred prezidentskými voľbami, Danko si však na neho počká. Práve z týchto volieb mu totiž vzíde súper, ktorého sa bude báť viac ako Fica.