Dnes je možné, aby každý kto prečítal analýzu „posledného Kuciakovho článku“ vedel do niekoľkých minút verifikovať, že tá fenomenálna „investigatíva“ bola len zlepenec starých článkov z Plus 7 dní a listov Mackovej. Po vražde Jána a Martiny to možné nebolo. Ľudia vnímali iba emóciami, ktoré média vyšpičkovali do masových nepokojov. Zostalo niekoľko otázok, ktoré musia byť zodpovedané. A tí najčistejší z novinárskej elity musia padnúť na samé dno.
Ak ste novinár s dlhoročnou praxou a zabijú vám vlastného novinára, spolu s jeho snúbenicou, tak viete kriticky vyhodnotiť či obsah jeho práce mohol poskytovať dôvod na vraždu a nebudete vedome zavádzať verejnosť a políciu falošnou talianskou stopou. Spravili by ste tak jedine vtedy, ak by Vám nezáležalo na odhalení skutočných páchateľov a vašim cieľom by bolo odkloniť vyšetrovanie od správneho smeru vytvorením falošnej talianskej stopy.
Výsledok analýzy zdrojov na základe ktorých bol zostavený „posledný“ Kuciakov článok budeme konfrontovať s výpoveďou Mareka Vagoviča z Aktuality.sk v rozhovore, ktorý vznikol krátko po vražde Jána a Martiny. Vagovič bude usvedčený z klamstva a ukážeme si ako vedome podsúval spravodajské informácie, ktoré boli súčasťou operácie, ktorej cieľom bola destabilizácia štátu.

Niekoľko dní po vražde, 1. Marca 2018 denník Postoj zverejnil rozhovor s Marekom Vagovičom z Aktualít. Z úcty k Janovi chcem ísť v tejto chvíli ďalej. Jeho tvrdenia budeme konfrontovať s našou analýzou. Otázka prvá: ako dlho pracoval Kuciak na kauze?
„Ako dlho vlastne Ján Kuciak robil na tejto kauze?
Osemnásť mesiacov. Robil popri tom aj iné veci, ale toto bolo kľúčové.“
Osemnásť mesiacov znamená, že Kuciak mal začal robiť na kauze v auguste 2016. Naozaj to bolo kľúčové? Obsah článku nezodpovedá 18 mesiacom investigatívy, ale niekoľkým hodinám skladania starých článkov. Jedinou výnimkou je vyžiadanie dokumentov na základe infozákona, ale samotné spracovanie príbehu o pašovaní samopalu je otázkou napísania krátkeho odstavca z informácií získaných z rozhodnutia súdu. Druhá otázka: Kto všetko sa na kauze podieľal?
„Ako sa dozvedel o tejto stope?
Viem, kto s týmto nápadom prišiel, ale nemôžem to povedať, aby som ho neohrozil. Jana to hneď chytilo, obrátil sa na České centrum pre investigatívnu žurnalistiku a medzinárodnú organizáciu OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project) a vytvorili spoločný tím, v ktorom bolo šesť ľudí.
Jano tam bol za Slovensko a mal sledovať slovenskú stopu. Taliani zbierali informácie u seba doma, Česi sledovali líniu, ktorá súvisela s Českom a priebežne na tom všetci pracovali.“
Aktuality.sk, České centrum pre investigatívnu žurnalistiku Investigace.cz, talianska novinárska organizácia IRPI (Investigative Project of Italy) a medzinárodná organizácia OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project). V rámci OCCRP bol vyčlenený samostatný tím o počte šiestich ľudí. A výsledok tejto mediálnej mašinérie? Dramatický opis ako kedysi dávno nejakého Taliana zatkla polícia za pašovanie samopalu a kopírovanie článkov z Plus 7 dní. Vagovič má niekedy aj zmysel pre humor.
Zaznela tu však jedna podstatná informácia. Koncom jari až začiatkom jesene 2016 vychádzali na Plus 7 dní články o Ficovi, Troškovej a Vadalovi, na základe informácie, ktorú mal redakcií poskytnúť anonym. A práve v tej dobe, v auguste 2016 mal niekto, koho Vagovič pozná, prísť za Kuciakom a nasmerovať ho na túto „kauzu“. Pracovne túto osobu nazvyme „strelec – herec“. Kuciak potom kontaktoval druhú herečku v tejto hre, Pavlu Holcovú.
Leto 2016 bolo kľúčové. Vtedy začala mediálna kampaň proti Smeru o prepojení talianskej mafie na Róberta Fica prostredníctvom Troškovej. A vtedy niekto na tú istú kauzu nasmeroval aj Kuciaka. Osud Vadalovcov, Kuciaka a jeho snúbenice bol spečatený. Kuciak sa stal súčasťou hry, ktorá o dva roky vyvrcholila ich vraždou, pádom vlády a demontážou bezpečnostných zložiek štátu.
To že Kuciaka nasmerovali na Talianov nie je v rozpore s tvrdením, že článok písal niekto iný. Kuciak bol nasmerovaný, aby vyprodukoval článok o Talianoch, ale podľa informácií v článku ako dátový analytik ani len nezačal so zbieraním údajov potrebných na analýzu.
„Ten článok bol nedokončený, je možné, že Ján Kuciak tam ešte plánoval vložiť nejakú zásadnú informáciu?
Nedokončený bol v tom zmysle, že Jano niektoré veci len načrtol, keď napríklad písal, v akom objeme získali dotácie talianske rodiny. Jano mi však text odovzdával v stredu s tým, že ide o finálnu verziu, v ktorej treba už len dovysvetliť niektoré detaily.“
Kuciak osobne ani nekontaktoval nikoho z Talianov. Prvý krát to spravili až novinári zo SME v júli 2019.
„On tie firmy z východu ešte stihol kontaktovať?
Nie, toto sme prísne strážili. Chceli sme to spraviť až celkom v poslednej fáze kvôli možnému úniku informácií.“
„Pôvodne sme to chceli vydať už v januári, ale viazlo to na tom, že to ešte nestihli zeditovať medzinárodné organizácie. Ale ako som povedal, v stredu, keď sme sa lúčili, to už bolo v poslednej fáze, onedlho by to vyšlo.“
Všímajúci čitateľ si všimol opäť jednu podstatnú vec. Kuciakov článok ostal nedokončený. Vražda umocňuje emočný náboj, ktorý to vyvoláva. Vagovič však tvrdí, že Kuciak mu v stredu odovzdal finálnu verziu. To znamená, že na pár detailov sú všetky časti, ktoré vidíme kompletné. A čo vlastne na skopírovanom článku z Plus 7 dní chceli zeditovať medzinárodné organizácie?
Vagovičova mystifikácia Kuciakovho článku pokračuje. To veľké odhalenie v článku je ako Kolumbova žena, všetci o ňom hovoria, ale nikto ho nevidel a ani neuvidí. Príde vám podstatné, že si Kuciak preposielal šifrovane odkazy na články z Plus 7 dní? A naozaj si myslíte, že keď oprášite pár rokov staré bulvárne články, že budete mať silnú kauzu?
„To, že ste o tom nehovorili, môžeme potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Ani nám ako bývalým kolegom si minulý mesiac nechcel ani naznačiť, čo pripravujete. Vedeli sme len, že budete mať silnú kauzu. Ako sa mohlo k dotknutým dostať, že Ján Kuciak na tom pracuje?
Jano bol v tomto ohľade naozaj opatrný. Každý z novinárov komunikujeme nejako šifrovane, viem, ako komunikoval on. Bol v tom zbehlý, pracovali sme napokon na Panama Papers, kde si úzka skupina novinárov z celého sveta diskrétne odovzdávala informácie.
Ak teda unikla informácia, že na niečom takom pracuje, mohlo to byť z prostredia polície, prokuratúry a súdov na východe Slovenska.“
Vagovič s Bárdym nie len, že mystifikujú, ale oni sa už úplne zbláznili a Vagovič si je vedomý, že to prehnal. Zamotal sa do svojich klamstiev. Prečo chce Bárdy poskytnúť Kuciakovi ozbrojenú ochranku a dať mu dovolenku na niekoľko dní a zároveň ho poslať samého so skrytou kamerou za Talianmi? To jednoducho nie je reálne. Nedáva to žiaden zmysel ani logiku.
Z čoho mal mať Kuciak pocit ohrozenia pán Vagovič? Z toho, že prekopíruje článok z Plus 7 dní?
„Mieru možného rizika sme si uvedomovali. Posledný týždeň náš šéfredaktor Peter Bárdy ponúkol Janovi možnosť ochrany, nech ide na pár dní preč, keďže čas tesne pred vydaním textu je najkritickejší.
Jano však v tom nevidel problém, nemal pocit ohrozenia. Samozrejme, spätne viem, že sme mali konať inak, zabezpečiť, aby zmizol.
Minulú stredu, keď mi odovzdal hrubú verziu textu, ktorá bola tento týždeň zverejnená, sme sa dohodli, že ja budem ešte kontaktovať premiéra Fica a asistentku Troškovú, niekto ďalší Jasaňa, on mal ísť ešte na východné Slovensko za Talianmi do firiem.
Tento pondelok sme mali doriešiť, či tam pôjde aj so skrytou kamerou a ako to vlastne spravíme. Iste, až dnes mi je jasné, že sme si to mali medzi sebou viacerí rozdeliť. Jeho práca sa mala skončiť už minulý týždeň, keď sme ho mali na niekoľko dní niekam odpratať.“
V tomto prípade to Vagovič prehnal už úplne. Vagovič hovorí o niečom veľkom, ale to veľké bola až vražda Kuciaka, ktorá sa spojila s tým ničím čo bolo v článku. Kuciakov paradox.
„Hovoril som mu, že prídu veľké tlaky, môže to vyvolať nepokoj na scéne, možno aj demonštrácie, súčasne som ho uisťoval, že to budeme od neho odfiltrovávať, ale nech je pripravený, lebo je to naozaj veľké.“
Všetko bolo už dávno zverejnené a text neobsahoval žiadne odhalenie korupcie. Prečo by mali nastať demonštrácie? Demonštrácie potom aj naozaj nastali. A padla aj vláda. Ale vláda padla kvôli tomu, že bolo vytvorené fiktívne prepojenie medzi 'Ndranghetou a vládou Smeru až na základe vraždy Jána a Martiny.
„Bezpečnostný analytik a bývalý novinár Milan Žitný v médiách hovorí, že motívom vraždy môže byť operácia, ktorej cieľom je destabilizácia štátu, vraj „článok neprinášal nič nové, hodilo sa to, aby padla vláda.“
„Milan Žitný hovorí ako spindoktor Smeru, akoby bol zamestnaný na Úrade vlády. Neverím mu. On má svoje záujmy, hrá svoje hry, nejde mu o pravdu a férové vyšetrenie veci.
On je vlastne ten, kto podsúva tie spravodajské informácie. Vyjadrovať sa tak, že v Kuciakovom článku nebolo nič nové a že ide vlastne o bezvýznamného novinára, je nehoráznosť.“
Článok neobsahol nič nové, ani žiadne odhalenie korupcie. Vláda padla, pretože Marek Vagovič podsúval spravodajské informácie, ktoré boli súčasťou operácie, ktorej cieľom bola destabilizácia štátu. To je vlastizrada. Vagovič si je sám katom. Ostáva posledná otázka. Kto napísal Kuciakov „posledný“ článok?
„Prvý deň som si to, samozrejme, uvedomil s plnou vážnosťou. Ráno v pondelok mi prišla esemeska od Petra Bárdyho, že situácia je vážna a mám prísť rýchlo do redakcie. Netušil som, o čo ide, od iného kolegu mi o chvíľu prišla správa, nech si pozriem článok na tvnoviny.sk. Neboli tam mená, len vek dvoch zavraždených a miesto Veľká Mača. Pochopil som, ale nechcel som tomu uveriť, až tu v zasadačke som sa to dozvedel.
Hodinu som bol bez obrazu a bez zvuku, všetko na mňa doľahlo, spomínal som na posledné hodiny, minúty, ako sme spolu komunikovali alebo či sme nespravili chybu. V pondelok sme neboli schopní ani len dávať rozhovory. Museli sme však konať, večer o ôsmej som začal editovať Janov text, skončil som o pol druhej. Vypil som popritom fľašu vína, úplne to na mňa doľahlo a celú hodinu som plakal.“
Marek Vagovič si v pondelok večer o ôsmej sadol k počítaču a do pol druhej v noci editoval Kuciakov text, ktorého finálnu podobu mu Kuciak poslal minulú stredu. Päť a pól hodiny je akurát doba potrebná na to, aby skúsený novinár stihol vyprodukovať ľahko bulvárny text, prekopírovaný zo starých článkov.
Vagovič je šikovný novinár, ale nevie klamať. Najprv chcú Kuciakovi zaplatiť ochranku, lebo ide vydať odhalenie kauzy desaťročia a potom ho chcú poslať osobne za Talianmi. A potom ako mu Kuciak v stredu odošle finálnu verziu článku, nikomu nechýba. Nezdvíha telefón a nereaguje. Prejde štvrtok, piatok, sobota, nedeľa, až kým niekto nepošle správu na číslo 0905 705 235 a Vagoviča v pondelok ráno zobudí smska.
„Odchádzal som domov, ešte som si na niečo spomenul a zavolal som mu. Vždy si voláme špeciálnym spôsobom, no tentoraz som zabudol, telefonoval som mu klasicky. Nepovedal som mu nič konšpiratívne, v náznakoch som ešte niečo opísal, no ak to niekto odpočúval a vedel, čomu sa venoval, mohol pochopiť, že sme pred finále.“
Vagoviča dnes ráno opäť zobudí nepríjemná esemeska.