Divoká justitútsko-mafiánska kauza o tom, ako dvaja spolumajitelia firmy ESET pripravili bývalého partnera o podiel v bratislavskom hoteli Carlton, pokračovala výpoveďou jedného z hlavných účastníkov. A paranormálne javy sa stále dejú…
Pripomeňme si ten príbeh, ktorý sa ťahá už vyše päť rokov. Developer Erik Mikurčík sa s milionárom Marošom Grundom, spolumajiteľom známej softvérovej firmy ESET, zoznámil, keď ešte obaja bývali v obytnom komplexe nad Karloveským ramenom. Uviedol ho do určitých kruhov, pritiahol ho k športu a následne spolu začali podnikať. Založili viacero firiem, na ktoré kupovali nehnuteľnosti.
Mikurčík sa so svojou firmou ADS Property dlhodobo pripravoval na kúpu najslávnejšieho bratislavského hotela Carlton. O okolnostiach tejto akvizície hovorí: „V čase, keď sme Carlton nadobúdali, sme zvažovali rôzne možnosti financovania. Mali sme vtedy aj iné možné zdroje, ale išli sme do toho s Grundom a Hrubým za podmienok, že oni sú finanční investori, ktorých možno ani nebudeme potrebovať, prípadne len pri kúpe, a potom budeme mať iné financovanie a im sa ich vklad vráti. Za to dostali možnosť byť v projekte rovnocennými partnermi, s tým, že my s manželkou to budeme riadiť. Oni vtedy reagovali tak, že oni ani nemajú záujem do toho manažérsky vstupovať, že oni majú svoje vlastné záujmové oblasti.“
Preto Grund, spolu s ďalším z majiteľov ESETu Rudolfom Hrubým (pre stručnosť ich ďalej nazývajme skrátene „eseťáci“) v decembri 2015 vstúpili do spoločnosti ADS Property ako tretinoví spoločníci, ktorých úlohou bolo zabezpečiť financovanie, pričom za prinesenie a manažovanie investície ostal Mikurčíkovi tiež tretinový podiel. Bolo dohodnuté, že všetky podstatné rozhodnutia sa budú schvaľovať spoločne.
„Vsádzal som na gloriolu ESETu a na to, že to tu spolu budeme rozvíjať. Títo partneri boli pre mňa, v súlade s ich reputáciou, garanciou korektnosti a transparentnosti,“ spomína Mikurčík na začiatok spolupráce s majiteľmi spoločnosti, ktorá je jedným z „dvorných“ dodávateľov softvéru aj pre americkú tajnú službu CIA, ktorá drží 51 percent akcií extrémistického Denníka N, a ktorá podporuje Progresívne Slovensko, primátora Valla, prezidentku Čaputovú a ďalších exponentov tejto politickej kamarily.
Dobrý deň, aby som sa nenudil, ja tu mám na starosti marketing
V auguste 2016, po niekoľkoročnom úsilí, sa Mikurčíkovi s manželkou Zuzanou Kalmanovou podarilo od amerického podnikateľa Erica Assimakopoulosa hotel Radisson Blu Carlton kúpiť za sumu, o ktorej sa špekuluje, že by sa mala pohybovať niekde okolo 80 miliónov eur.
Idylka však netrvala dlho. „Už po mesiaci od nadobudnutia hotela prišlo ľahké vytriezvenie. Možno im niekto vsugeroval, že urobili zlý obchod, že mi nechali tretinu,“ hovorí Mikurčík. Spoločníci Grund a Hrubý sa podľa neho začali správať nepriateľsky a začali vyvíjať snahu dostať Mikurčíkovcov z vedenia Carltonu preč, hoci to bol Mikurčík, kto ich pozval do firmy a nie naopak, pričom tretinový podiel, to bola základná podmienka ich vzťahu.
„Hrubý začal od októbra presadzovať zmenu hlasovacích práv, teda vlastníckych pomerov vo firme, podľa toho, kto koľko dal peňazí. Eseťáci dali 45 percent, banka 55 percent a my sme dali viacmenej nehmotné aktívum, ktoré sa ťažko dá vyčísliť. To samozrejme úplne odporovalo pôvodnej dohode aj našim predstavám, to sme nemohli akceptovať. Hrubý potom už odmietal ako zlé všetko, čo sme urobili,“ spomínajú Mikurčík a Kalmanová.
„Keď sme ho pozvali na akciu privítanie monackého kniežaťa, povedal: ,takých tu bolo‘. Inokedy, ako generálny partner Bratislavskej lýry, dal Carlton v rámci svojej podpory podujatia niektorým umelcom (Gott, Vondráčková) nocľah zadarmo. Hrubý nám to vyčítal, pýtal sa, či vraj Gott nemá na to, aby si zaplatil izbu… V inom prípade zase, keď si Kempinski vybral za svojho ambasádora Petra Sagana a my sme pre Carlton navrhli ako ambasádorku tenistku Dominiku Cibulkovú, Hrubý na to zareagoval, že nech si Cibulková za toto privilégium zaplatí – ako keby vôbec nepochopil kontext tejto prestížnej marketingovej záležitosti. Išiel skrátka potom už úplne iracionálne proti nám. Začal tlačiť na to, aby sa zmenili konatelia a navýšilo sa základné imanie,“ opísala situáciu z pohľadu Mikurčíkovcov Kalmanová.
„A začal presadzovať svojho človeka do exekutívy, čo by nebol problém, keby tam dal niekoho, kto tomu rozumie,“ pokračovala. „Lenže človek, ktorého navrhoval, futbalový tréner, to je kapitola sama osebe. Vôbec nerozumel a ani nechcel rozumieť tomu, o čo pri riadení hotela ide. Futbalový tréner nepochybne tiež môže byť schopný riadiť hotel, ale žiaľ, toto nebol ten prípad. On sa vôbec nesnažil ani len predstierať, že pracuje, iba chodil a špehoval nás. To síce bolo nepríjemné, ale horšie bolo, že si neplnil svoje úlohy. A ani nepovedal, že ich neurobil. Predstavoval sa: ,Dobrý deň, ja som Juraj Kostický a aby som sa nenudil, dali mi marketing, ale inak tu hájim záujmy pána Hrubého.‘ Viacerí obchodní partneri sa so zdesením pýtali, že čo to tam máme za človeka.
Neskôr sme sa dozvedeli, že podobnú reputáciu mal aj v predošlých zamestnaniach, odkiaľ ho prepustili vzhľadom na jeho pracovné schopnosti. Bol zamestnaný v istej banke, mal na starosti akvizíciu nových klientov, za trištvrte roka získal nula klientov. Keď sme robili v Carltone párty pri príležitosti 50. výročia Bratislavskej lýry, mal ako marketingový manažér pozvať nejakých partnerov. Koľko ich pozval? Nula.“
„No a takéhoto človeka bez imidžu, znalostí, schopností, vystupovania a pracovných návykov navrhoval Hrubý ustanoviť za konateľa firmy,“ tvrdí Kalmanová. „To sme jednoducho v žiadnom prípade nemohli akceptovať. Navrhovali sme Hrubému rôznych iných kandidátov, vrátane Grunda, Hrubého samotného, jeho syna, ale všetko bolo pre neho neprijateľné.“
Začala sa otvorená vojna
My sme Carlton vybojovali, hovorí Kalmanová: „Ja som fyzicky šesť mesiacov intenzívne na tom pracovala. A manžel ešte dlhšie, celé obdobie prípravy, to bolo aj päť rokov. Ja som na tom pracovala od rána do noci, s tým, že som pomaly nespala. Jazdili sme po zahraničí na jednania, pripravovali sme obrovské tisícstranové zmluvy v angličtine, rokovania, analýzy, due diligence (audit o podniku pred uskutočnením investície). Nedostala som za to nič, mojou odmenou bolo, že som mohla byť konateľkou a riadiť ten projekt.
A potom, ako som ho jedenásť mesiacov riadila, bola som počas mojej dovolenky vyhodená. Vraj pre stratu dôvery, hoci neviem na základe čoho, pretože všetko bolo v poriadku a šliapalo ako hodinky. Mám zoznam vecí, ktoré sme za tých jedenásť mesiacov dokázali – to sa nedá porovnávať s tým, ako to teraz riadia oni,“ uviedla Kalmanová.
Začala sa otvorená vojna. Mikurčík sa rozhodol, že „svoj“ Carlton si nedá, financovanie si zabezpečí z iných zdrojov a eseťáckych finančných partnerov vyplatí. A predložil dokumenty dokladujúce časovú postupnosť kľúčových právnych krokov z toho obdobia. Z listín vyplýva, že začal konať až potom, ako sa protistrana pokúsila ho odstaviť z firmy. Zhodou okolností existoval legálny dôvod pre jeho postup: „Keď som ich v roku 2015 zobral ako spoločníkov do firmy ADS Property, mali za svoj podiel vo firme zaplatiť po 2000 eur. Neurobili tak, preto som ich listom 11. mája 2017 vyzval, aby v dodatočnej lehote 7 dní zaplatili. Ani potom nezaplatili. Namiesto toho nám šestnásteho júna 2017 dali pozvánku na valné zhromaždenie, na ktorom nás mali odvolať z pozícií konateľov.“
„To valné zhromaždenie sa malo konať 14. júla. Preto som 21. júna využil formálny dôvod a písomne som odstúpil od oboch zmlúv s nimi o odpredaji podielu vo firme a stal som sa stopercentným vlastníkom ADS Property, spoločnosti, ktorá je jediným akcionárom firmy Carlton Property, vlastniacej hotel. Súdne konanie o tejto veci prebieha. Opakujem, celý čas som sa chcel a stále sa chcem s nimi dohodnúť,“ uviedol Mikurčík ešte v roku 2019.
Hrubý a Grund to vidia inak. Mikurčíkovo odstúpenie od zmluvy, ktorou im predal podiely v ADS Property, zdôvodnené tým, že nezaplatili dohodnutých dvetisíc eur, považujú za absurdné. Tvrdia tiež, že Mikurčík mal tiež navýšiť základné imanie v spoločnosti Carlton Property tak, že získal 92 percent spoločnosti a z Hrubého a Grunda sa stali menšinoví spoločníci. (Zvláštne však je, že v Obchodnom registri táto skutočnosť vôbec nie je zaznamenaná…)
Zázrak: dve valné zhromaždenia v rovnaký deň na tom istom mieste
Prvým z právnych zázrakov v tejto kauze bolo dianie okolo spomenutého valného zhromaždenia. Mikurčík hovorí: „Dňa 21. júna 2017 som odovzdal Grundovi a Hrubému písomné odstúpenie od zmlúv a 7. júla vydal okresný súd Bratislava V. neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol, že Hrubý a Grund sú povinní zdržať sa výkonu práv spoločníkov a členov štatutárneho orgánu v spoločnosti ADS Property, s.r.o. Následne, 10. júla boli nové skutočnosti podané na zápis do obchodného registra SR.“
Mikurčík zároveň oznámil listom z 30. júna Hrubému a Grundovi zrušenie nimi zvolaného valného zhromaždenia plánovaného na 14. júla, avšak z opatrnosti na toto valné zhromaždenie predsa len prišiel aj s právničkou, ktorá na mieste oboznámila právnych zástupcov Hrubého a Grunda so súdnym neodkladným opatrením. Tí ho neprevzali. Notárka vyhotovila o tomto valnom zhromaždení zápisnicu.
A potom sa začali diať neuveriteľné veci. Mikurčík spomína: „Právni zástupcovia Hrubého a Grunda vyhotovili inú zápisnicu. Podľa nej sa valné zhromaždenie malo konať v ten istý deň, na tej istej adrese, ibaže nie na treťom poschodí, kam sa právni zástupcovia Hrubého a Grunda skutočne dostavili, ale vo vestibule Carltonu. Táto druhá zápisnica hovorí o niečom úplne inom: podľa nej došlo bez našej prítomnosti k nášmu odvolaniu z funkcií konateľov v oboch spoločnostiach a namiesto nás boli za konateľov menovaní Hrubý a Grund.“ Dve rôzne, notársky overené zápisnice teda konštatujú, že právni zástupcovia Hrubého a Grunda boli v rovnaký čas na dvoch rozličných miestach…
Čo nasledovalo potom, to je na viaczväzkový mafiánsky román. Konanie spoločníkov z ESETu zodpovedalo ich ekonomickému a politickému výtlaku a spôsobom. Prišli na rad osobné kontakty na vysokých miestach. Výsledkom bolo, že v krátkom čase jedinými konateľmi ADS Property sa stali Grund a Hrubý. Okrem toho sa rozbehlo trestné stíhanie proti Mikurčíkovi a jeho manželke Zuzane Kalmanovej pre podozrenie, že Mikurčíkovci chceli pánov z ESETu pripraviť o ich peniaze.
Podľa Grunda a Hrubého plánovali Mikurčík a Kalmanová, ktorí boli v tom čase konateľmi spoločnosti Carlton Property, na jar 2017 previesť časť budov hotelového komplexu, vrátane samotného hotela nezákonne a pod cenu na svoju rodinnú realitnú firmu Arthur Real Estate. Mali údajne podpísať kúpnu zmluvu s cenou za zlomok skutočnej hodnoty – približne 23 miliónov eur – splatných do roku 2026.
Mikurčík to vtedy zhrnul takto: „S použitím tlaku spriaznených médií, samozrejme prevažne Denníka N, kde sú majitelia ESETu spolumajiteľmi, a ktorý má v ďalších mainstreamových médiách, dokonca aj Slovenskej televízii svoje partnerstvá, ale tiež s použitím spriaznených politických činiteľov a dokonca aj subjektov z mafiánskych zoznamov s evidentne významným vplyvom na silové zložky štátu, sa im podarilo vytlačiť ma z projektu, zdiskreditovať moju reputáciu, obrátiť verejnú mienku proti mne.“
„Pretože som ešte stále veril v spravodlivosť, začal som sa brániť právnou cestou. Veril som v nezávislé a nestranné súdnictvo, ktoré nerozlišuje medzi normálnym podnikateľom a oligarchom z ESETu. Možno sa to bude niekomu zdať ako naivné, ale ja som skutočne veril, vzhľadom na to, aké karty som v rukách mal. Počas obchodných sporov s eseťákmi, ktorých celá spoločnosť disponuje majetkom štyri miliardy a len samotní Hrubý s Grundom majú miliardu eur, čo je približne rovné rozpočtu Ministerstva obrany, som výrazne pociťoval nulovú vymožiteľnosť práva, bezprostredné porušovanie mojich práv spoločníka a konateľa, ako aj snahu o absolútnu a cielenú likvidáciu mojej reputácie a mojej osoby,“ obvinil Mikurčík bývalých spoločníkov.
Vietor začal viať len jedným smerom…
Jedným z kľúčových právnych „zázrakov“ bolo, ako eseťáci ovládli Carlton cez neuveriteľný podvodný zápis v Obchodnom registri, pri ktorom údajne mal zlyhať systém Corwin, ktorý nikdy nesmie zlyhať, lebo od neho závisia vlastnícke vzťahy miliardových majetkov. Nasledovala bizarná epopeja, keď sa rad zaradom štátne orgány vyzúvali z povinnosti vysvetliť a napraviť evidentnú chybu a zlyhanie systému.
„Flagrantne podvodné prepísanie konateľstva v spoločnosti na obchodnom registri, ktoré nie je vysvetlené ani napravené, principiálne zmenilo celú dôkaznú a právnu situáciu,“ konštatuje Mikurčík a vysvetľuje, že noví konatelia a majitelia spoločnosti mali odrazu právo žalovať a spochybňovať všetko konanie Mikurčíkovcov ako predošlých konateľov, a to aj začali robiť. Spoločnosť, ktorú Mikurčíkovci založili a v jej mene konali, ich začala žalovať, že konali proti jej záujmom. A Mikurčíkovci začali prehrávať jedno konanie za druhým.
„Právnici Hrubého a Grunda spätne vyhlasujú za neplatné rozhodnutia, ktoré firma urobila v minulosti,“ hovorí Mikurčík a ako príklad uvádza, že Hrubý sa rozhodol, že pracovná zmluva Kalmanovej, na základe ktorej tam jedenásť mesiacov pracovala, je neplatná. „Mala normálnu zmluvu na funkciu finančného riaditeľa, na základe ktorej mala vyplácané financie za prácu, ktorú odviedla. Hrubý jej dával pokyny, pripravovala mu rôzne materiály, robila prezentácie, a teraz sa rozhodol, že tam vôbec nepracovala a žiada za tých jedenásť mesiacov všetky peniaze vrátiť naspäť. Je to na súde a tí jeho právnici z firmy Relevans sú schopní túto absurdnú požiadavku obhajovať, lebo pán Hrubý si to praje,“ krútil hlavou Mikurčík.
„Je to ukážka arogancie moci, ktorá sa stáva až patologickou v dôsledku toho, že jej nič nekladie prekážky. Niekedy to ide až do absurdností, ktoré potom tí ich právnici musia obhajovať,“ hovorí o tom Kalmanová. „Pán Hrubý sa rozhodol, že ja som v Carltone skrátka nikdy nepracovala. Tvrdia, že oni nevedeli o tom, že mám plnú moc. Tak teda na základe čoho som tam potom pracovala v pozícii finančnej riaditeľky, podpisovala som finančné operácie, objednávky a iné dokumenty? Pripravovala som celú finančnú, technickú aj právnu due diligence, celý konkurz som robila, riadila som prevádzku, ale to všetko pre nich ako keby nebolo. Pán Hrubý sa jednoducho rozhodol, že nesúhlasí s tým, že som tam pracovala, odmieta pripustiť, že veľmi dobre vedel, že disponujem plnou mocou. A takýchto vecí by sa dal spomenúť celý rad.“
Kalmanová uviedla, že dokonca aj banka sa postavila slepo na stranu eseťákov: „Áno, je neuveriteľné, že dokonca aj banka ako VÚB urobila niekoľko protizákonných krokov, že napríklad nerešpektovali súdne rozhodnutia, odmietali sa s nami stretávať, odmietali nám prístup k informáciám, hoci Mikurčík je stále spoločník a ako taký má naň právo.“ Ktosi dosiahol, že VÚB ich odmieta informovať a na pojednávaniach klame v prospech protistrany: „Pred vyšetrovateľom napríklad ich zástupca tvrdil, že sme údajne mali vedieť o tom, že Hrubý s Grundom boli v banke a nahlásili tam, že sa zmenili konatelia. A vraj mi to dali do ruky. Hoci ja som 14. aj 19. júla 2017 bola dokázateľne v Španielsku, oni pred vyšetrovateľom bez začervenania tvrdili, že mi do ruky dali ten papier, a že som vedela o tom, že ma zbavili konateľstva, a že mi vzali dispozičné právo.“
„Ten náš spis bol dlho kdesi stratený, nevedeli sme sa k nemu dostať. Potom sme sa dozvedeli, že vraj bol po celý čas na stole u vtedajšej ministerky Žitňanskej,“ uviedla Kalmanová. Podľa nej aj ministerka Žitňanská potvrdila, že vie o tom, že ten systém Corwin niekedy urobí chybu: „Ona na margo tejto našej kauzy povedala, že niekedy sa stane, že štát za to potom musí platiť. Viacmenej priznala, že nám spôsobili ujmu, a že možno nám štát za to zaplatí. Lenže kedy sa toho dožijeme, kedy nám štát zaplatí? V tej chvíli, keď dokonca aj ministerke bolo jasné, že systém Corwin urobil chybu, a že my sme boli nezákonne odvolaní ako konatelia, mal to Obchodný register napraviť. Prečo sa tak nestalo? A nás zatiaľ pán Hrubý likviduje a chce nás finančne a spoločensky úplne zničiť, aby nám zavrel ústa a on Carlton definitívne ovládol.“
Ďalší zázrak: neodkladné opatrenie
„Potom tu máme tú vec s neodkladným opatrením, ktoré nám vydal súd, a ktoré zabraňovalo Hrubému s Grundom konať ako konateľom a prikazovalo nám konať,“ otvára ďalšiu tému Mikurčík. „My sme toto neodkladné opatrenie vložili na Okresný súd BA I., čo by za normálnych okolností znamenalo, že žiadny súd nemôže vydať protichodné nariadenie. Aj partneri ESETu podali žiadosť na vydanie neodkladného opatrenia na súd BA I., ale neskôr ako my, a sudca im to zamietol.“ Pre bežného človeka by to bola jasná správa, lenže nie pre Hrubého a Grunda.
Mikurčík spomína: „Druhý sudca ešte nerozhodol, tak to rýchlo stiahli a ešte v ten istý deň to podali znova, dostala to sudkyňa Buľubašová. To je tá sudkyňa, ktorá bola predsedkyňou na okresnom súde BA I. a stala sa známou pre kauzu ,lístoček‘ – v spise sa našiel jej lístok s textom ,pusti, ak by bolo možné‘. Pre túto kauzu lístoček bola pred časom zbavená predsedníctva. A ona, čuduj sa svete, vydala iné rozhodnutie o neodkladom opatrení, v prospech Hrubého a Grunda. Trochu ,pozabudla‘, že už predtým bolo vydané protichodné nariadenie. Takže porušila to, čo je zakázané v celej EÚ: ak súd v ľubovoľnej členskej krajine vydá nariadenie, tak v žiadnej inej krajine nemôže vydať protichodné, je to prekážka protichodnosti.“
„My sme sa ohradili, že ako je to možné. Zo súdu nám potom napísali vyjadrenie, že ona za protichodné rozhodnutie nemohla, vraj vinou internej pošty sa o tom skoršom rozhodnutí údajne dozvedela až o dva dni. Dokonca k tomu priložili nejaké čestné prehlásenie internej pošty. Ale že rozhodnuté už bolo, a teda rozhodnutie platí,“ uviedol Mikurčík a pokrčil plecami. „Nevadí im, že je nezákonné a sami priznávajú, že je chybné. Hlavne že je rozhodnuté…“
„Ale na to sme si už zvykli. Keby sme tie podobné pochybenia, ktoré tento náš prípad sprevádzajú, začali počítať, tak by sme ich narátali možno tridsať,“ uviedol Mikurčík ešte v roku 2019 a rezignovane dodal: „Na sudkyňu Buľubašovú sme podali trestné oznámenie pre podozrenie z korupcie a podozrenie z neoprávneného konania. Vyšetrovateľka nám odpovedala, že ona tam nevidí žiadne známky korupcie, pretože neexistuje žiaden listinný dôkaz o tom, že by tam bola korupcia…“
A ešte je tu prokuratúra. „Bolo by normálne, keby prokuratúra na základe relevantných faktov a listín konala svoju povinnosť. Lenže nech podáme čokoľvek, nech sú priložené ľubovoľne silné a nenapadnuteľné listinné dôkazy, prokurátor Hruška z Okresnej prokuratúry Bratislava I, ten bez ohľadu na dôkazový materiál, na výpovede, na závažnosť obvinení úplne všetko zamietne. A to už ani nehovorím o takých veciach ako je ohováranie. V Denníku N o mne napríklad píšu, že vraj používam mafiánske praktiky. Keď som sa ohradil, prokurátor Hruška povedal, že je toho názoru, že keďže na mňa podali iné trestné oznámenia, znamená to, že som obvinený, a teda o mne ako o kriminálnom živle písať môžu,“ uviedol Mikurčík v roku 2019.
Prešlo niekoľko rokov…
O všetkých uvedených skutočnostiach sme písali už pred štyrmi rokmi. Medzitým prebehli voľby, prišli nové vlády, ktoré sa vyhlásili za tvrdo antikorupčné a protimafiánske, prevalila sa Kočnerova Threema. Komunikácia zachytená v Threeme bola uznaná ako zákonný a prípustný dôkaz. Ukázalo sa, že až 600 správ (slovom šesťsto!) z Kočnerovho telefónu sa explicitne týkalo kauzy Carlton. Mikurčík hovorí, že tie informácie nie sú iba nejakými nezmyselnými výkrikmi do tmy, ale mnohé sú doložené listinnými dôkazmi.
Sú to jasné dôkazy o korupcii, o nezákonných praktikách, o tom ako boli jednotliví sudcovia navštevovaní podpredsedom súdu Bratislava I. Vladimírom Sklenkom, dnešným prominentným kajúcnikom, ktorý je jednou z kľúčových osôb v celej tej súdnej story.
A čo bude s prípadom najslávnejšieho bratislavského hotela teraz? To sa po nástupe novej garnitúry pýtali mnohí. Je to obrovská kauza, v ktorej je už namočených mnoho dôležitých ľudí, dôkazov je dosť. Verejnosť a aj Mikurčíkovci očakávali, že sa niečo začne diať. Vidíme však, že volebné obdobie sa už pomaly končí a neudialo sa nič. Vrana vrane oči nevykole, ruka ruku umýva, nová politická garnitúra to prikryla dekou. Kto by sa bližšie o vec zaujímal, mnoho zaujímavých detailov a súvislostí o aktuálnom dianí v tejto kauze sa môže dozvedieť napríklad aj tu: https://www.youtube.com/watch?… alebo tu: https://standard.sk/…stale-nekona .
Nič nové nie je ani na prokuratúre. Mikurčík hovorí: „Keď bolo treba, Úrad špeciálnej prokuratúry zvládol na mňa podať obžalobu za tri hodiny. Na druhej strane, tento istý orgán, ktorý prípad dozoruje, nevie už štyri roky podať obžalobu na prokurátora Bystrika Paloviča, ktorý konal v mene štátu, pričom si ,na hulváta‘ pýtal od mňa výpalné…“ O tejto skutočnosti pritom existuje aj zvukový záznam.
Čerešnička na torte… alebo kapor?
V stredu 12. júla 2023 sa v tejto veci konečne konal výsluch jedného z hlavných aktérov, Rudolfa Hrubého. Jeho výpoveď bola naozaj zaujímavá. Na otázku, prečo eseťáci navýšili základné imanie v spoločnostiach Carlton Property a ADS Property, čo sa stalo bez vedomia spolumajiteľa Erika Mikurčika, sa tváril, že on o ničom nevie, že to všetko pripravovali právnici. Na otázku, ktorí právnici to boli, odpovedal, že nevie, nevedel si ani na jedného spomenúť.
Potom padla otázka na nezákonný prepis konateľov. Hrubý dostal otázku, či na ten úkon splnomocnil Milana Banasa. Odpoveď bola, že takého človeka nikdy v živote nevidel…
Hrubý priznal, že o Carltone nevie ani len to, kto ho vlastnil pred Ericom Assimakopoulosom. Na otázku, či je platné valné zhromaždenie robené bez spoločníka (Mikurčíka) na vrátnici, odpovedal „keď to tak právnici vyhodnotili, tak áno”.
Zaujímavá bola aj jeho odpoveď na otázku, prečo nerešpektoval neodkladné opatrenie zakazujúce meniť konateľov. Vraj mu právnici povedali, že je nezákonné a on ho ešte neprevzal. Pozoruhodné… Milí čitatelia, ak vám nabudúce štát pošle nejakú výzvu, spokojne to neprevezmite, veď čo ak je to nezákonné? Aj pán Hrubý, spolumajiteľ ESETu to tak robí.
Potom padla otázka, kedy presne sa Hrubý stretol so Slobodníkom (Bernard Slobodník, prominentný kajúcnik bol šéfom finančnej jednotky NAKA). Hrubý odpovedal, že Slobodníka v živote nestretol. Slobodník však tvrdí čosi iné, vo svojich výpovediach detailne opísal stretnutie s Hrubým a jeho právnikmi. Teda z tých dvoch jeden klame.
A napokon otázka: Kedy ste sa stretli s M.Kočnerom? Hrubého odpoveď: „Mariána Kočnera som stretol v lete 2017 a čo mi povedal, si nechávam pre seba.”
Ako sa bude kauza vyvíjať ďalej? O dva a pol mesiaca budú voľby a k moci sa môže dostať progresívna eset-pozitívna partička. Asi netreba písať viac. Čosi naznačuje záverečný obraz zo súdu, keď sa skončil Hrubého výsluch. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I. mu v úctivom predklone podáva ruku a Hrubý s úsmevom odchádza zo súdnej siene…